Góly, body, úsmevy a dymová clona

Titulok článku vystihuje podstatu deja ďalšieho dôležitého futbalového zápasu. Pod všetky v ňom obsiahnuté charakteristiky majstrovského súboja II. ligy medzi domácim mužstvom FK Železiarne Podbrezová a MFK Dukla Banská Bystrica sa podpísali hostia spod majestátneho Urpína.

Futbalová virtuozita Róberta Polievku ( v červenom drese) vie dvíhať zo sedadiel aj tých najpokojnejších priaznivcov futbalu. Výnimkou nie je žiaden zápas, v ktorom tento mladý futbalista nastupuje. Dokáže diváka baviť driblingom, rýchlymi prienikmi popri súperových obrancoch, ale aj presnou strelou a gólmi v najneočakávanejších momentoch zápasu. Pravda je však i tá, že už dvakrát nepremenil pokutový kop. Vždy ho realizoval tesne po tom, čo práve jeho obrana súpera zastavila pri prieniku v súperovej šestnástke nedovolene. Foto: Samo Telúch

Na zápase prítomný licenčný agent Vladimír Varga ohodnotil v pozápasovej atmosfére tento dôležitý súboj ako hladkú záležitosť kolektívu MFK Dukla keď povedal:

„ Dukla pôsobila od úvodu až po samotný záver ako kompaktnejší, zohranejší kolektív, ktorý vedel čo chce a potrebuje na súperovej pôde ešte nedávno nášho prvoligistu,hrať. O výsledku mohli futbalisti MFK Dukla rozhodnúť už v prvej štvrťhodine, lebo vo svojich radoch mali na ihrisku rozdielového hráča, Róberta Polievku. Ak by on sám chcel ešte viac tvoriť kolektívne, mohol byť dojem zo zápasu tak pre objektívnych divákov, ako i z hry celého mužstva ešte lepší a pravdepodobne aj výsledkovo krajší. I keď aj tento výsledok vie potešiť víťaza, lebo v Podbrezovej sa ľahko nevyhrávalo. Chlapci zo Štiavničiek, ktorí tento raz nastúpili k zápasu v modrom oblečení, nemuseli vynaložiť množstvo enormnej námahy na bodový zisk, lebo Podbrezová ich k tomu neprinútila. Ďalšou výraznou postavou zápasu bol hosťujúci Viktor Tóth, ktorý hral skvele na veľkom priestore.“

Toľko spomenutý licenčný agent. Štatistiky prezrádzajú, že práve Polievka tvrdil útočnú muziku orchestra druhého Vargu, Stanislava, ktorý nemohol ani v tomto zápase počítať so zranenými oporami mužstva Vajdom, Vaščákom či Kupčíkom. Zostavu ušil aj tentoraz so svojimi pomocníkmi Štefanom Rusnákom a Norbertom Juračkom na mieru pre trojbodový zisk, ktorý začal štrikovať nádhernou kreativitou medzi pasívnymi obrancami Podbrezovej Róbert Polievka už v 13. minúte zápasu. Svojimi brilantnými kľučkami, alebo ak chcete ľudovejší výraz, odzemkom s loptou, poplietol obrancom v bielo- bordovom oblečení hlavy tak dokonale, že si nádherný center, ktorý nasmeroval na voľne číhajúceho spoluhráča Mateja Staršieho vrazil tesne pred ním do vlastnej brány Ján Mizerák. 

Polievka vlastne driblingom priklincoval málo pohyblivých obrancov Podbrezovej do úplnej blízkosti vlastného brankára Richarda Luthu, ktorý iba smutne vyťahoval po zákroku spomenutého spoluhráča po prvý raz loptu z vlastnej siete. Hostia kopali už pred gólom 3 rohové kopy priblížili divákom aj po góle hlavne zásluhou ľavej strany svojho útoku vtipné akcie, ale s nedôrazným a nepresným zakončením. Podbrezová sa iba dvakrát za celý prvý polčas dostala pred brankára Júliusa Nôtu, ktorého strelecky ani nepreverila. Lebo aj tú najlepšie vyzerajúcu útočnú akciu dobre a tvrdo umiestnenou strelou zakončiť v 38. minúte nevedela.

Kým do 30. minúty patrila lopta pod kontrolu poväčšine hosťom, po polhodine hry sa pretekali v nepresných prihrávkach či slabom hernom nasadení hlavne stredopoliari MFK Dukla Ľubomír Wilwéber s Gabrielom Snitkom. Hráči Podbrezovej aj napriek tomu veľmi pomaly rozohrávali a namiesto kolmých prihrávok smerom k súperovej bráne volili často opatrné a pomalé prihrávky až pred vlastnú bránu, čím sa sami odpisovali z prekvapujúco vedených protiútokov. Hrali nedôrazne a bezzubo.

Po zmene strán aj MFK Dukla pokračovala viac deštruktívnou než pútavou technicky dokonalou útočnou hrou. Podbrezová však nič modernejšieho nevymyslela a aj keď v dvoch – troch prípadoch našla kľúč k blízkosti brány hostí, mladý Nôta vždy včas výborne zasiahol. Pravda, aj po zmene strán hosťujúci Viktor Tóth krížnymi pasmi viac raz uvoľnil na ľavom krídle s chuťou hrajúceho Polievku a práve vtedy diváci najviac očakávali chvíľu, kedy mužstvo v modrom oblečení zvýši svoje vedenie. Stalo sa. V 69. minúte Róbert Polievka prešiel ľahko ako ostro nabrúsený nôž maslom až do blízkosti mladého brankára Luthu, ktorý ho zastavil pri kľučke pred ním nedovolene a tak rozhodca Július Straka ukázal na biele vápno v šestnáske. „Penaltu“ však pozorný Lutha vyrazil, ale sám Polievka vyrazenú loptu po druhý raz dopravil bezpečne do jeho siete.

Po góle prišlo na štadión to, čo málo kto čakal. Zásluhou Fan klubu Dukly videlo asi 1000 prítomných divákov dymové šialenstvo nerozvážne konajúcich mladíkov, ktorí zapálením dymovníc vynútili prerušenie hry v čase, keď sa ich mužstvo znova rozhodlo nadýchnuť do útočnej aktivity. Chvíľu však všetci na štadióne čakali, kým dymová clona zmizla a rozčarovaní diváci prestali vyslovovať svojsky svoje súdy nad takými nešportovými prejavmi.

Posledných dvadsať minút však hostia slabo hrajúcej Podbrezovej až na jeden pomerne vydarený prienik pred Nôtu, nič nebezpečného pre skorigovanie výsledku nedovolili. Ani podaktoré dobre vyzerajúce útočné náznaky Dukly po dvojgólovom vedení už nemali gólové, ba ani presné zakončenie.

Góly, teda padli zásluhou aktivity hráčov MFK Dukla, všetky body tiež putovali za víťazstvo do Banskej Bystrici, úsmevy z vydareného derby sa zračili z tábora fanúšikov mužstva spod Urpína, ale čo je nepekné a verejne odsúdenia hodné aj dymová clona, ako prejav nešportového správania a neúcty k vlastným hráčom ide na vrub klubu MFK Dukla. 

Škoda, lebo slovné povzbudzovanie víťazného kolektívu bolo fantastické. Udusili ho samotní aktéri v už spomenutej dymovej clone. Prečo?

Údaje pre štatistikov:
FK Železiarne Podbrezová – MFK Dukla Banská Bystrica 0:2 (0:1)
Góly: v 13.minúte Ján Mizerák ( vlastný, v 69. minúte Róbert Polievka.
ŽK: Dominik Straňák resp. Lukáš Migaľa.
MFK Dukla nastúpila v zostave: Nôta – Migaľa, Gaško, Prikryl, Savič © - Snitka, Wilwéber, Tóth – Starší, Laksík, Polievka. V druhom polčase striedali Laksíka Dolný, Polievku Hrudkay a V. Tótha Holub. Rozhodovali: Július Straka – Miroslav Benko, Michal Sluk. Zápas na kvalitnej hracej ploche sledovalo 1005 divákov.

Pre čitateľov Klubu priateľov Dukly, bývalý jej hráč, dnes tréner MFK Dukla U17 Ľubomír Faktor povedal: „ Vyhralo po všetkých stránkach lepšie hrajúce a na zápas pripravené mužstvo. MFK Dukla domácim prakticky v tomto stretnutí nič nedovolila. V stretnutí sme mohli postrehnúť i jednu zaujímavú skutočnosť. V Kolektíve MFK Dukla sa na ihrisku až na jedného futbalistu predstavili všetci odchovanci futbalu Dukly Banská Bystrica. V kolektíve domácich sa , naopak, v zostave objavil iba jeden vlastný odchovanec.“

Štefan Rusnák, asistent trénera MFK Dukla: „ Vyhrali sme zaslúžene. Nášho súpera sme prevýšili v tomto zápase po každej stránke. Už po dvadsiatich minútach sme mohli vyhrávať aj o 3 góly. Tým chcem povedať, stále máme v tréningoch na čom pracovať.“

Ing. Jaroslav Šiška, historik a štatistik IFFHS: „ Samozrejme, že ma zaslúžené víťazstvo našich chlapcov teší. Len sa trápim, ako ďalej pokračovať, keď mi si po takých výkonoch chceme vyslúžiť nielen rešpekt u súperov, ale i vyrobiť úžasnú ťažkosť ako nepostúpiť do I. ligy?! Úsmevné, všakže? Ale môže to byť aj reálna skutočnosť. Čo potom s tým?..

Na správne fungovanie webovej stránky, prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Kliknutím na tlačidlo „Rozumiem“ alebo akýkoľvek odkaz mimo túto lištu súhlasíte aj s využívaním cookies a odovzdaním údajov o správaní na webe pre zobrazenie cielenej reklamy na sociálnych sieťach a v reklamných sieťach na ďalších weboch. Personalizáciu a cielenú reklamu si môžete kedykoľvek vypnúť na stránke Nastavenie súkromia.
Rozumiem